Pôvod a história
Santovka je známa svojou minerálnou, pramenitou a termálnou vodou. Ich dlhodobá a permanentná prítomnosť v obci, no najmä spôsoby ich využívania, sa nielen hlboko vryli do jej minulosti, ale sú výrazné i v živote jej súčasných obyvateľov a návštevníkov. Sú originálnou a špecifickou črtou obce – jej histórie, identity, spôsobu života a perspektív rozvoja v budúcnosti.
Obec sa nachádza v pásme artézskych pozitívnych vôd. Najmä v jej južnej časti sú podzemné bazény kvalitných minerálnych vôd. Pramene sa vyskytujú na priečnom zlome zemskej kôry, ktorý vedie údolím potoka Búr.
V súčasnosti sa v tejto oblasti nachádzajú tri skupiny minerálnych prameňov. Prvá skupina (7 prameňov), usadzujúca travertíny, sa nachádza na lúkach Budzgov.
Druhú skupinu prameňov tvoria žriedla minerálnej vody Santovka a treťou skupinou sú termálne pramene. Teplota týchto prameňov sa pohybuje od 20,4 °C do 28,6 °C. Najvýznamnejším z nich je štrandový prameň s teplotou 28,6 °C.
16. storočie
Žriedla v Santovke sú všeobecne známe asi 500 rokov. Prvé oficiálne a všeobecne uznávané správy o výskyte minerálnej vody v Santovke sú z diela Juraja Wernhera „De Admirandis Hvngariae Aqvis Hypomnemation“ (O podivuhodných vodách Uhorska), vydávanej v rokoch 1549 -1746.
18. storočie
Prostredníctvom rozvoja chémie, fyziky a medicíny v Európe v období 17. a 18. storočia, sa účinky/indikácie miestnej vody popísali a začínajú študovať aj vedecky. S presnými informáciami o miestnych prameňoch sa stretávame v literatúre 18. storočia. Matej Bel vo svojej práci Notitia Hungariae novae historici-geographica (Historicko-zemepisné vedomosti o súvekom Uhorsku) z roku 1742.
19. storočie
V 40. rokoch 19. storočia sa vplyvom týchto chýrov začalo o Santovskú kyselku vo zvýšenej miere zaujímať nielen široké okolie, ale i ďalší vtedajší znalci minerálnych vôd v Rakúsko - Uhorsku. Obchodný rozmach s kyselkou však nastal až po roku 1858. Od tohto času sa do reštaurácií, pohostinstiev a lekární začína voziť Santovská kyselka.
V roku 1869 dostala Santovská kyselka na svetovej výstave v Hamburgu svoje prvé vyznamenanie, čím sa upevnilo jej dobré meno už aj v medzinárodnom kontexte, za hranicami bývalého Rakúsko-Uhorska.
19. storočie
Keď v roku 1896 Alexander Thege-Konkoly, nájomca opátskeho majetku, dal postaviť pri prameni murovaný pavilón a 15 m odtiaľ šachtu, kam bola odtekajúca voda odvádzaná, položil základy plniarní santovskej kyselky. Do roku 1910 bola Santovka známa po celej Európe, o čom svedčia aj ďalšie vyznamenania získané na medzinárodných výstavách (napríklad vo Viedni v roku 1873, Stolnom Belehrade 1879, Terste 1882, Budapešti 1885, Viedni 1907, Ríme 1907, Madride 1907, Pätikostoloch 1907, Paríži 1907, Londýne 1907, Berlíne 1908). Najúspešnejším rokom na európskych výstavách bol rok 1907. Dodnes získala minerálna voda Santovka 28 medailí.
20. storočie
Santovská kyselka bola majetkom rímskokatolíckej cirkvi do roku 1948. Pramene spravovali rôzne opátstva, v závislosti od cirkevného administratívno – správneho vývoja územia, ktoré ich ďalej prenajímali. V roku 1948 sa dostávajú do vlastníctva štátu.
Prudký rozmach miestneho plniarenstva nastal po II. svetovej vojne, respektíve po roku 1951, kedy sa v súvislosti so zavedením elektriny do Santovky pôvodný manufaktúrny systém mení a výroba sa mechanizuje a automatizuje.
V roku 1956 bol pre ich správu a využívanie zriadený národný podnik Západoslovenské žriedla, n. p. Santovka. K podniku boli pričlenené viaceré žriedla. Závod v Santovke bol v danom čase najprogresívnejším vo výrobe a predaji minerálnej vody. Naviac, minerálna voda Santovka sa stala synonymom minerálnych vôd na Slovensku, kedy spotrebiteľ podvedome považoval za „Santovku“ aj ostatné minerálky.
20. storočie
Po roku 1995 prešiel závod v Santovke privatizáciou a v priebehu niekoľkých rokov zmenil viacero vlastníkov. Technologický rozvoj, marketing, obchod a prispôsobenie sa novým trendom a požiadavkám rastúceho trhu stratili svoju konzistenciu. To malo za následok postupný úpadok modernizácie výroby, zmenšovanie podielov na trhu a postupnú stratu dovtedy pevných pozícií. Toto všetko viedlo až k uzatvoreniu závodu v roku 2004. Napriek tomu zostala značka Santovka hlboko zakorenená v podvedomí zákazníkov a mnohí ju dodnes na trhu vyhľadávajú.
Súčasnosť
V súčasnosti sú plniarne spolu s pozemkami majetkom nového vlastníka, ktorý sa podujal na neľahkú úlohu - čerpať výnimočnú minerálnu vodu, obnoviť jej predaj, ale dať jej aj nový rozmer v podobe pramenitej vody Sant Aqua, ktorá sa začala čerpať z nového vrtu. Závod prešiel kompletnou rekonštrukciou a modernizáciou a značka Santovka vstupuje na trh so svojou obchodnou a marketingovou stratégiou. Chce si opäť získať miesto, ktoré si historicky zaslúži...
Cieľom do budúcnosti je nadviazať na svoju dobrú tradíciu
a zostať LEGENDOU MINERÁLNYCH VÔD.
